Platnosť alebo neplatnosť písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
V predchádzajúcom článku sme sa venovali podmienkam písomného hlasovania ustanoveným v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ako „zákon o vlastníctve bytov“ alebo ako „zákon“). Nedodržiavanie alebo obchádzanie podmienok hlasovania môže mať za následok neplatnosť výsledkov hlasovania bez rozdielu na tom, či išlo o písomné hlasovanie, hlasovania na schôdzi alebo hlasovanie na zhromaždení vlastníkov.
Zákon o vlastníctve bytov umožňuje prehlasovanému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome, aby svoje práva uplatnil na súde žalobou. Prehlasovaný vlastník musí žalobou podanou na súd uplatniť svoje právo v lehote do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Výnimku z 30 dňovej lehoty predstavuje iba prípad, ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť a v tomto prípade má vlastník právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania.
Zákon nepredpisuje presnú formu žalobného návrhu. Žalobca si preto môže vybrať, akého konkrétneho nároku sa bude na súde domáhať. Môže to byť napríklad určenie, či rozhodnutie bolo prijaté, alebo nebolo prijaté, či výsledok hlasovania zaväzuje vlastníkov, alebo nezaväzuje vlastníkov alebo či je rozhodnutie platné alebo neplatné. Súdy skúmajú či boli dodržané zákonné a zmluvné podmienky hlasovania a konkrétneho napadnutého rozhodnutia.
Nedodržiavanie alebo obchádzanie formálnych podmienok hlasovania ustanovené v zákone alebo v zmluve predstavuje formálne alebo procesné nedostatky hlasovania. Pri procesných nedostatkoch súd nebude hodnotiť dôvody pochybení ani ich rozsah alebo závažnosť, ale bude posudzovať, či boli, alebo neboli dodržané všetky zákonné a zmluvné podmienky hlasovania.
Okrem procesných podmienok sa môžu prehlasovaní vlastníci obrátiť so žalobou na súd aj z dôvodov obsahových alebo materiálnych nedostatkov výsledkov hlasovania a to aj v prípade, ak zákonom ustanovená procedúra pri prijímaní rozhodnutia bola absolútne v poriadku. Súdy rozhodujú aj o žalobách prehlasovaného vlastníka, pokiaľ ide o také rozhodnutie, ktoré po obsahovej stránke predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru.
Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň so žalobou na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súd prizná dočasné pozastavenie účinnosti rozhodnutia vtedy, keď je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo existuje obava, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený. Preto priznanie dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia nie je samozrejmosťou, ale treba preukázať konkrétne dôvody na jeho priznanie.
V ďalších článkoch posúdime podmienky zastupovania počas hlasovania, procesnú subjektivitu v súdnych sporoch a aktuálne zmeny v hlasovaní z dôvodov protipandemických opatrení.
Dobrý deň.
Rada by som uskutočnila konzultáciu ohľadom písomného hlasovania, prípadne analýzu uskutočneného písomného hlasovania k žiadosti o úver zo Štátneho Fondu rozvoja bývania.
Poskytujete konzultácie? Hľadala som cenník úkonov, prípadne aj možnosť krátkej bezplatnej konzultácie.
S pozdravom
Mgr.Z.Kubranská
Dobrý deň,
ďakujeme za Váš príspevok. Radi sa Vám budeme venovať vo veciach týkajúcich sa písomného hlasovania. Cenník je individuálny a závisí vždy od konkrétneho prípadu. Každú požiadavku o konzultáciu, o právne služby alebo cenník môžete adresovať aj na naše kontaktné údaje Kontakt alebo kontaktný formulár.
Na Váš dopyt odpovedám priamo do Vášho mailu.
S pozdravom, JUDr. Jozef Jesenič, advokát
Dobrý deň,
požiadala by som o radu, či je platný písomný hlasovací hárok, ak nie sú v ňom uvedení aktuálni majitelia bytov.ako overovatelia písomného hlasovania sme uviedli, že hlasovací hárok je neplatný.
správca bytov tvrdí, že je platný.
a ešte sa chcem informovať, či sme povinný odovzdať hlasovací hárok, keĎ je podľa nás neplatný.
Dobrý deň,
ďakujeme za Váš príspevok a otázku. V písomnom hlasovaní hlasujú vlastníci bytov a nebytových priestorov, preto sa hlasovanie umožňuje len vlastníkom a nie tretím osobám. Ak je v čase vykonania hlasovania hlasujúca osoba vlastníkom, tak išlo o hlasovania vlastníka, ak v čase hlasovania osoba už nebola vlastníkom, tak sa jej hlasovanie neumožní. Overovatelia podpisov overujú písomné hlasovanie a teda či hlasujúca osoba vyjadruje dobrovoľne svoj názor a či je totožnosť hlasujúcej osoby zhodná s údajmi vlastníka na hlasovacom lístku. Do oprávnení overovateľov nepatrí ani vyhodnocovanie, či je hlas platný alebo neplatný a ani ich uschovávanie, vydanie alebo nevydanie.
V prípade potreby doplnenia alebo spresnenia odpovede ma prosím kontaktujte Kontakt .
S pozdravom, JUDr. Jozef Jesenič, advokát
Dobrý deň, v našom bytovom dome prebehlo písomné hlasovanie bez overovateľov schválených na schôdzi domu v čase núdzového stavu a o 4 otázkach KTORymi vlastnici dodatočne potvrdzovali údajne platné rozhodnutia z minulosti, ktoré správca nedokázal predložiť kontrolnemu organu SOI, lebo v skutocnosti nejestvovali. Ako dovod hlasovania uviedol menovite moju nespokojnost s „platnymi “ rozhodnutiami. Vlastníci dodatocne všetko potvrdili. hlasovanie bolo vyhlásené za schválené nadpolovičnou väčšinou.. okrem toho správca vyhlásil v 2 vchodoch písomné hlasovanie aby vlastníci neumoznili inemu vlastníkovi v dome, ktorý nebýva v ich vchode nahliadat do vchodoveho fondu opráv. V rozhodnuti uz bolo uvedene iba jedno meno konretneho vlastnika, ktorému zrušili právo nahliadania podla par 11 ods 6 a povinnosť správcu predkladať dokumenty na požiadanie ipodla par 9 ods 5 pism d) BOLA SPOSAMA ZAPISNICA s rozhodnutím. IBA V 2 VCHODICH BYTOVÉHO DOMU.
Samozrejme ze o tomto hlasovani som sa dozvedela NAHODOU.
Podala som žalobu prehlasovaneho vlastnika podľa paragrafu 14 zákona 182/1993, S DODRXANIM VSETKYCH OROCESNYCH POSTUPOV, ALE súd moju ZALOBU ZAMIETOL, ŽE MAM SVOJE PRAVA UPLATNOVAT INYM SPOSOBOM.SUDU STACILO VYJADRENIE SPRAVCU ZE VLASTNICI V DVOCH VCHODOCH (zo 4)SI MEDZI SEBOU VYBRALI UNIVERZALnych overovateľov. Podľa podpisov sa ani nedá zistiť o koho sa jedná.
CHCEM SA SPYTAT, CI JE MOZNE ROZHODNUTIA VLASTNIKOV NAPADNUT INYM SPOSOBOM?
Dobrý deň,
ďakujeme za popis situácie. K samotnej situácii nie je možné sa vyjadriť v rámci verejného príspevku a v prípade Vášho záujmu o právne stanovisko alebo právny rozbor prípadu má prosím kontaktujte priamo cez e-mail alebo telefón Kontakt . Na Vašu otázku v závere Vášho príspevku Vám odpovedám nasledovne: podľa ust. § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. má prehlasovaný vlastník právo obrátiť sa so žalobou na súd. Zákon inú formu „napadnutia“ toho istého rozhodnutie vlastníkov nepozná. Upozorňujem, že samotná skutočnosť, že bola podaná žaloba a boli splneného procesnoprávne náležitosti žaloby neznamená, že súd je povinný žalobe vyhovieť. Žaloba musí spĺňať aj ďalšie najmä obsahové náležitosti na to, aby žalobu vyhodnotil ako dôvodnú a aby žalobcovi poskytol ochranu. V prípade potreby doplnenia alebo spresnenia odpovede ma prosím kontaktujte Kontakt .
S pozdravom, JUDr. Jozef Jesenič, advokát
Dobrý deň,
Na hlasovacom lístku pre písomné hlasovanie je vyznačené, že hlasovanie sa má uskutočniť krížikom. Je platný hlas, ktorý je označený inak, napr. tzv. fajfkou? Je to považované za procesnú chybu?
Ďakujem
Dobrý deň,
ďakujeme za Vašu otázku týkajúcu sa písomného hlasovania. Podľa ustanovenia § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa právne úkony vyjadrené inak než slovami vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Na základe uvedeného ustanovenia je potrebné hlas označený napríklad fajkou namiesto krížika považovať za platný. Za platný by sa považoval aj hlas označený krúžkom alebo slovom ÁNO/ NIE, Súhlasím/Nesúhlasím a pod. Neplatný by bol hlas, ktorý by neoznačil žiadnu odpoveď alebo súčasne aj kladnú aj zápornú odpoveď. V prípade potreby doplnenia alebo spresnenia odpovede ma prosím kontaktujte Kontakt
S pozdravom, JUDr. Jozef Jesenič, advokát
Dobrý večer. V našom bytovom dome (77 bytových jednotiek) práve prebieha písomné hlasovanie o voľbe predsedu Svb. Veľmi pekne Vás prosím o pomoc – radu: pri akom počte hlasujúcich bude voľba predsedu úspešná, keď kandidujú dvaja? (Neprítomnosť majiteĺa, zdržal sa, vôbec nehlasoval). Za skorú odpoveď veľmi pekne ďakujem. S úctou Alena Boldišová
Dobrý deň,
podľa ust. § 14b ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a NP rozhodujú o voľbe alebo odvolaní predsedu nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ak je vo Vašom bytovom dome spolu 77 bytov a nebytových priestorov, tak 77/2=38,5 a teda na zvolenie sa vyžaduje aspoň 39 hlasov.
S pozdravom, JUDr. Jozef Jesenič, advokát
Dobrý deň,
Ak SA VYŽADUJE DVOJTRETINOVÁ VäČŠINA, ZNAMENÁ TO, ŽE AK Z 24 VLASTNÍKOV HLASUJE „ZA“ 16 VLASTNÍKOV, TAK JE PODMIENKA SPLNENÁ?
ALEBO JE POTREBNÝCH 17 HLASOV?
VOPRED ĎAKUJEM ZA ODPOVEĎ.
Dobrý deň,
podľa ust. § 14b ods. 2 sa prijímajú rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou, čo znamená že pri dosiahnutí dvoch tretín všetkých hlasov je rozhodnutie prijaté. Ak je 24 hlasov, tak sa rozhodnutie podľa § 14b ods. 2 prijme 16 hlasmi.
S pozdravom, JUDr. Jozef Jesenič, advokát
Dobrý deň, v bytovom bolo uskutočnené hlasovanie vlastníkov K ÚPRAVE FASÁDY na schôdzi, ktoré neschvalilo úpravu. Následne na to sa na ďalšej schôdzi schválilo opätovné hlasovanie k veci a to formou písomného hlasovania + boli určení overovatelia. Písomné hlasovanie prebehlo – úprava fasády Nebola odsúhlasená. Následne na základe požiadavky VLASTNÍKOV doručenej SPRÁVCOVI, SPRÁVCA rozhodol o opätovnom PÍSOMNOM HLASOVANÍ vo veci úpravy fasády. Pisomne Hlasovanie prebehlo, ale overovatelia, ktorí overovali podpisy na hlasovacích LÍSTKOCH neboli tí, ktorí BOLi schválení na schôdzi vlastníkov. Toto písomné Hlasovanie už odsúhlasilo upravu fasády.
Je toto Písomné hlasovanie platné a jednalo sa vôbec o Písomné Hlasovanie zo zákona? (keďže overovatelia sa nezhodovali).
Koľko krát sa vlastne hlasovanie v tej istej veci môže opakovať?
Vopred ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
ďakujem Vám za otázku týkajúcu sa hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ak sa o tej istej veci hlasuje opätovne do jedného roka od platného hlasovania tak zákon č. 182/1993 Z. z. v ust. § 14b ods 6 vyžaduje, aby vlastníci túto vec odsúhlasili vo zvýšenom kvóre. Ak sa v skoršom hlasovaní prijalo rozhodnutie nadpolovičnou väčšinou, tak pri opätovnom hlasovaní do jedného roka sa žiada prijatie rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou. Zákon nevyžaduje, aby boli overovatelia zhodní pri oboch hlasovaniach, zákonná podmienka je, aby sa písomné hlasovanie uskutočnilo za prítomnosti dvoch overovateľov, ktorí boli zvolení na schôdzi.
K vysloveniu, že hlasovanie bolo alebo nebolo platné sa žiada komplexné oboznámenie sa s prípadom. V prípade záujmu ma kontaktujte Kontakt . S pozdravom, JUDr. Jozef Jesenič, advokát